Kam putuje vyzbieraný textil?

Všetci poznáme kontajnery na textil – biele plechové nádoby s uzavretým systémom vkladania použitého oblečenia. Čo sa deje s textilom ďalej?

V súčasnosti kontajnery na textil prevádzkujú v jednotlivých mestách a obciach špecializované zberové spoločnosti, ako napríklad Ekocharita Slovensko, Humana People to People či TextilEco a.s. Vyprázdňovanie kontajnerov sa vykonáva pravidelne podľa potreby a naplnenosti nádoby. Priamo pri tejto činnosti pracovník zberovej spoločnosti vytriedi odpad, ktorý je očividne znečistený či inak kontaminovaný, aby predišiel znehodnoteniu ostatného textilného odpadu.

Odpad z textilu, ktorý nie je znečistený putuje do medziskladov. V nich sa ďalej triedi a pripravuje na ďalšie spracovanie. Aby sa predišlo degradácii vyzbieraného textilu, zberové spoločnosti sa snažia textil zhromaždený v medziskladoch expedovať čím skôr.

Textil z medziskladov putuje do dotrieďovacích centier, ktoré sa špecializujú na triedenie textilu. Výsledkom dotriedenia je časť textilu, ktorá je vhodná na prípravu na opätovné použitie (tento tovar po úprave, vyčistení a dezifekcii prestáva byť odpadom a putuje ďalej na pulty „sekáčov“), časť spracovateľnú iným spôsobom a zvyškový odpad, ktorý nie je možné materiálovo zhodnotiť.

Textil, ktorý nie je možné predať na opätovné použitie, sa recykluje alebo energeticky zhodnocuje. Recyklácia zahŕňa spracovanie textilu na nové produkty, ako sú čistiace handry alebo zvukovo-izolačné materiály, tepelná izolácia či stielky pre zelené strechy. Ak textil nie je vhodný na recykláciu, môže sa použiť na výrobu tuhých alternatívnych palív do cementární či energeticky zhodnotiť v špecializovaných spaľovniach produkujúcich teplo a elektrickú energiu. Poslednou, avšak najmenej preferovanou možnosťou je jeho umiestnenie na skládkach. Od januára 2025 však platí, že na skládkach môže skončiť iba odpad, ktorý prešiel procesom mechanicko-biologickej úpravy (tzv „MBU“).

Pri tejto téme je vhodné doplniť, že z Európy sa vyváža značné množstvo textilného odpadu na iné kontinenty, najmä do Afriky a Ázie. Tento odpad často končí na skládkach alebo v neformálnych recyklačných zariadeniach, kde tam spôsobujú viaceré problémy, ktoré rozvinuté krajiny de facto „presťahovali“ do rozvojových. Možno spomenúť lokálne znečistenie pôdy a vody; zdravotné vplyvy odpadu na slabo chránených pracovníkov v neformálnych recyklačných zariadeniach. V neposlednom rade môže import textilného odpadu zo „západu“ degradovať miestny trh s oblečením a znevýhodňovať lokálnych výrobcov a predajcov.

Efektívne nakladanie s textilným odpadom je kľúčové pre udržateľné odpadové hospodárstvo. Zber, triedenie, recyklácia a medzinárodná spolupráca sú nevyhnutné kroky, ktoré zabezpečujú, že textilný odpad neskončí na skládkach, ale využije svoj potenciál na maximum.