Od januára 2025 bude na Slovensku povinný triedený zber textilu, čo predstavuje významný krok v oblasti odpadového hospodárstva. Otázkou však zostáva, o aké množstvo odpadu z textilu ide a či má Slovensko dostatočné kapacity na jeho spracovanie.
V celej Európskej únii sa ročne vyprodukuje približne 11 kg odpadu z textilu na obyvateľa. Podľa údajov z roku 2021 tvoril vytriedený textilný odpad z domácností na Slovensku 8 389,41 tony. Očakáva sa, že po zavedení povinného triedeného zberu sa toto množstvo zvýši na viac ako 59-tisíc ton ročne.
Podľa informácií MŽP v súčasnosti väčšina odpadu z textilu vyzbieraného na Slovensku putuje mimo územia SR. Takýto textil sa predáva v kg a cena sa určuje poľa úrovne jeho kvality.
Odpad z textilu, ktorý je bezchybný (teda je vhodný na opätovné použitie) putuje na jeho opätovné umiestnenie na trh, napr. ich predajom v „sekáčoch“.
Na Slovensku vykonávajú činnosť aj dve veľkokapacitné dotrieďovacie centrá (Textile House for EURO TRADE, s.r.o. v Senci a Humana Slovakia People to People s.r.o. v Martine). Ich triediaca kapacita predstavuje približne 32-tisíc ton ročne. Je potrebné doplniť, že v súčasnosti sú vyťažované najmä triedením textilu dovezeného zo zahraničia.
Odpad z textilu, ktorý nie je možné opätovne použiť resp. pripraviť na opätovné použitie je stále možné zhodnotiť materiálovo.
Podľa zverejnených údajov MŽP na Slovensku pôsobia štyri spoločnosti zamerané na recykláciu odpadu z textilu, ktorých celková kapacita predstavuje 12 850 ton ročne. Približne 2/3 ich kapacity vyťažuje spracovanie priemyselného odpadu z textilu. Na recykláciu odpadu z domácností teda pripadá približne 4 000 ton.
Výsledky materiálového zhodnotenia sa využívajú najmä v stavebníctve. Ide o rôzne tepelné izolácie, interiérové a exteriérové protihlukové prvky, protihlukové prvky pre inžinierske stavby či podklad pre vegetačné strechy.
Okrem uvedeného je možné materiálovo využiť priamo jednotlivé kusy textílií pri ich opätovnom prerode na nové textilné výrobky (tzv. up-cyklácia). V porovnaní s celkovým objemom odpadu z textilu však procesom up-cyklácie prejde iba nepatrný zlomok vyhodených textilných výrobkov.
Nerecyklovateľný odpad z textilu má stále šancu na jeho racionálne využite. Množstvo zvyškového odpadu z textilu je možné použiť pri výrobe tuhého alternatívneho paliva (TAP). Ide o palivo využívané na spoluspaľovanie pri výrobe cementu. Výhrevnosť takého paliva predstavuje 20 MJ/kg. Aj v tomto prípade však platí, že aj odpad z textilu spracúvaný na TAP musí zodpovedať konkrétnym požiadavkám. Podľa dostupných zdrojov sa javí, že celková odhadovaná výrobná kapacita TAP je 100 tisíc ton ročne, zatiaľ čo dopyt zo strany cementární prevyšuje 300 tisíc ton.
Ďalšou možnosťou je priame energetické zhodnotenie nerecyklovateľného odpadu z textilu v špecializovaných moderných spaľovniach, teda zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). V súčasnosti sú zariadenia ZEVO prevádzkované iba v Bratislave a Košiciach. Ich kapacity sa využívajú najmä na energetické zhodnotenie komunálneho odpadu z okolia. V oboch lokalitách je plánované zvýšenie ich spracovateľských kapacít.
Zavedenie povinného triedeného zberu textilu na Slovensku je ambiciózny projekt, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Je zrejmé, že na Slovensku sú už v súčasnosti vybudované viaceré zariadenia a infraštruktúra na spracovanie odpadu z textilu. Napriek tomu je otázne, či táto kapacita bude postačovať aj po zavedení povinného triedeného zberu naprieč krajinami Európskej únie. Ak sa podarí zabezpečiť dostatočné kapacity na spracovanie vyzbieraného textilu a odbyt pre recyklované výrobky, Slovensko môže písať úspešný príbeh v oblasti udržateľného odpadového hospodárstva.
Zdroj:
studia_textil_mzpsr2.pdf (minzp.sk)